Parabola.cz

V SE č. 19/2002 sme si objasnili základné princípy satelitného vysielania. V zmenšenej podobe si zopakujme obrázky, ktoré boli venované základnej téme vysielania a príjmu satelitného signálu. Vieme, že družica musí byť umiestnená vo vzdialenosti 35 700 km od Zeme a na jednej pozícii môže byť umiestnených aj viac družíc. Ak poznáme vyžarovací diagram družice a jeho parametre, vieme si jednoducho pomocou tabuľky určiť rozmer paraboly a potrebné šumové číslo konvertora ako súčasť vonkajšej jednotky satelitného príjmu. Ďalej si objasníme pojmy súvisiace s konvertormi v parabole, multifeedom a natáčaním. Vysvetlíme si príjem pomocou prijímačov, ktoré sa môžu použiť pre individuálne a skupinové účely.

Parabola sa nasmeruje na družicu pomocou jednoduchého uchytenia tak, že sa zafixuje jej elevačný uhol (zvislý) a uhol azimutu (vodorovný) voči zemi. Ak sa v ohnisku nachádza jeden konvertor (LNB), ten spracuje signál z jednej družice. Umiestnením ďalšieho LNB sa dá spracovať signál z vedľajšej družice. To sa nazýva multifeed a počet LNB v multifeede môže byť aj šesť. To však nevyhovuje vždy a všade, nakoľko sú potrebné ďalšie prepínače, a to zvyšuje cenu takejto prijímacej zostavy. Omnoho viac sa preto využívajú systémy motorického natáčania paraboly s polárnym závesom a motorom.

Klasický polárny záves s tiahlovým motorom a offsetovou parabolou sa donedávna najviac používal. Konzola na stene musí byť vždy kolmo k zemi. Najmodernejší spôsob natáčania však prinášajú systémy tzv. DiSEqCových motorov, ktoré v sebe kombinujú zložitú konštrukciu polárneho závesu a nový typ motora typu DiSEqC, ktorý priamo komunikuje cez koaxiálny kábel s digitálnym satelitným prijímačom vo funkcii pozicionéra (pri tiahlovom motore bolo potrebné prepojiť prijímač s pozicionérom štvorvodičovým káblom). Motory typu DiSEqC sú vyrábané pre rôzne veľkosti parabolických antén a pre rôzne rozsahy azimutov natáčania.



Správne a kvalitné nasmerovanie satelitnej antény na príjem z jednej družice, nehovoriac o nastavení polárneho závesu, si vyžaduje použitie meracieho prístroja. Najvýhodnejší typ je merač satelitného signálu. Pri nastavovaní parabolickej antény je treba brať do úvahy jej umiestnenie tak, aby prípadné prekážky teraz a v budúcnosti (rast stromov) nebránili príjmu.

Najdôležitejším prvkom satelitného príjmu je družicový prijímač, ktorého základná úloha je spracovanie signálu z konvertora pomocou pripojeného koaxiálneho káblu. Donedávna sa pre príjem používali analógové satelitné prijímače, tieto sú však od roku 1996 postupne vytláčané digitálnymi satelitnými prijímačmi. Tieto umožňujú príjem televíznych a rozhlasových programov v počte niekoľko tisíc! Digitálne satelitné prijímače sú vyrábané v základnej verzii, tzv. FREE TO AIR, čo znamená, že spracujú nekódované programy. V ďalšej kategórii sa nachádzajú prijímače doplnené o tzv. "sloty", ktoré pomocou prídavných CA modulov a dekódovacej karty umožňujú prístup abonenta ku kódovaným programom. Ďalšou kategóriou sú prijímače, ktoré už majú zabudovaný konkrétny dekódovací systém, takže si už nevyžadujú použitie CA modulu a užívateľovi pre dekódovanie postačuje zakúpenie karty. Vývoj digitálnych satelitných prijímačov smeruje k tomu, aby užívateľ získal čo najviac technických vymožeností v jednom prístroji. Preto sú terajšie moderné digitálne prijí-mače vybavené funkciou pozicionéra typu DiSEqC, ktorý automaticky cez koaxiálny kábel ovláda pozície a natáčanie motora. V súvislosti s individuálnym satelitným príjmom je potrebné vedieť, že družicový prijímač spracuje tisícky programov, avšak v danom momente je možné sledovať vždy iba jeden vybraný program. Laicky povedané, na dvoch televízoroch nie je možné sledovať naraz dva rôzne programy. Satelitný signál z konvertora typu twin a quatro je síce možné rozbočiť na dva a viac satelitných prijímačov, toto však nemá veľký význam pri použití motorického natáčania. Pri skupinovom príjme satelitného signálu sa preto využije v menšom rozvode toľko satelitných prijímačov, koľko programov sa poskytne užívateľom, ktorí si jednotlivé kanály naladia priamo na svojich televíznych prijímačoch. Vo veľkých televíznych rozvodoch typu TKR sa používajú špeciálne prijímacie systémy, ktoré satelitný signál spracujú v tzv. hlavnej stanici.

Ing. Ján Luterán