Parabola.cz

Dni plynú jeden za druhým a náš vstup do trhového priestoru EÚ sa čoskoro stane realitou. V médiách sa často a mnoho, ale väčšinou nekonkrétne hovorí o tom, čo všetko negatívne a pozitívne rozšírenie prinesie bežným ľuďom. Prehnaný optimizmus, rovnako ako beznádej nie sú namieste. Skutočné dopady na jednu i druhú stranu sa ukážu až po 1. 5. 2004. Jedno je už teraz jasné.

Naši “staroeurópania” to budú mať oproti nám “novoeurópanom” omnoho jednoduchšie. Je to dané predovšetkým rozdielmi v platoch a v kúpnej sile obyvateľstva. Človeku to ale nedá a už teraz pár mesiacov pred spojením rozmýšľa o tom, ako to všetko v rámci novej “dvadsaťpäťky” bude vyzerať. Pre priblíženie si situácie, ktorá nastane, nám môžu dobre poslúžiť technológie a služby ponúkané v oblasti družicovej televízie. Ak si niekto pamätá na časy pred rokom 1989, vie, ako to vtedy vyzeralo. My, východoeurópania, sme boli voči západniarom chudobní ako kostolné myši. V obchodoch bolo pusto a šedo. Kto získal devízový prísľub, ten utekal na “západ” natrvalo, alebo aspoň nakupovať okrem iných i komponenty satelitných súprav, pretože v našich končinách a v našich obchodoch (okrem zopár drobností v predraženom Tuzexe) nič takého neexistovalo.

Vývoj u nás po “nežnej revolúcii” z takto postaveného uhla pohľadu bol v tej dobe prevratný. Veď prakticky z nuly sa postupne vytvorili špecializované predajne satelitnej techniky a tie čoskoro dokázali ponúkať rovnako kvalitné produkty a služby ako na západe. Dnes už iba veci neznalých jednotlivcov napadne kupovať satelitné súpravy ďaleko od svojho domova. Ceny zariadení sú prakticky totožné, avšak rozhodujúcimi faktormi sa stávajú služby spojené so satelitnými technológiami. Tie predajcovia a technici u nás dokážu poskytovať na vysokej odbornej i kvalitatívnej úrovni, ktorá dokáže konkurovať zahraničiu. Problémom nášho teritória je spomínaná úroveň kúpnej sily a históriou zdeformovaný rebríček hodnôt. Nie je to ešte tak dávno, kedy sa v našej časti Európy považovali za ideálne snahy jednotlivcov stať sa majstrami tisícich remesiel.

V skutočnosti však ozajstných majstrov bolo ako šafranu a ostatní sa o to iba pokúšali cestou tzv. “fušerov”. Normálne fungujúci trhový mechanizmus vytvára tlak na firmy v tom, že svoje prežitie a reputáciu si môžu zabezpečiť len vďaka úzkej špecializácii. Inak by nedokázali udržať krok s vývojom v danej oblasti. Firmy, pôsobiace v oblasti služieb a technológií družicovej televízie si napriek svojim kvalitám v našich nezrelých ekonomických pomeroch nedokázali vytvoriť silné základy pre svoju existenciu, nehovoriac o rezervách. Jednoducho, cenou technológií sa museli prispôsobiť západným cenám, v cenách za poskytované služby sa museli prispôsobovať reálnym podmienkam podľa toho, kde jednotlivé firmy pôsobia. Výsledok je evidentný. Medzi starou a novou Európou existujú obrovské rozdiely v cenách za vykonané služby a práce.

Pozrime sa na to konkrétne. Kompletná montáž súpravy na jednu družicu je za 1200 Sk, pričom v EÚ za tú istú prácu zákazník zaplatí 150 Euro. V prepočte je to viac ako 6150 Sk! To ale nie je všetko. Zásadné rozdiely existujú i v samotných pracovných úkonoch. Ak by si zákazník na Slovensku k súprave dokúpil druhý satelitný prijímač, firma mu toto pripojenie zrealizuje s drobným príplatkom za montáž cca 300 Sk. V EÚ si montážny technik za takýto úkon vyžiada rovných 50 Euro, čo je v prepočte už takmer sedemnásobne viac. No a ako to potom vyzerá v porovnaní s ďalšími službami? Ak si v EÚ zavoláte satelitného technika domov na realizáciu bližšie nešpecifikovaného úkonu, musíte rátať s tým, že zaplatíte sumu minimálne 75 Euro, z čoho 25 Euro činí jeho príchod na miesto činu a minimálne ďalších 50 Euro zaplatíte za pracovný úkon v dĺžke do 60 minút. Ak teda technik odstráni poruchu napríklad za 15 min, zaplatíte 75 Euro.



Za každú nasledujúcu, hoci i len načatú hodinu zaplatíte ďalších 50 Euro! Samozrejme, v našich podmienkach by okamžité uplatnenie takýchto trhových cien pre satelitné montáže mohlo vyvolať šok. Takýto prístup si ľahko mohli dovoliť monopolní hráči na trhu v podobe elektrární, plynární a pod. Tam zákazník nemá žiadnu šancu na výber a platí bez reptania. V oblasti služieb družicovej televízie je stav komplikovanejší a ľudia si možno práve tu radi kompenzujú svoje nervy i finančné výdavky a služby satelitných technikov doslova zneužívajú. Objednajú si telefonicky službu, technik nasadne do auta, príde na miesto činu vzdialené 10 km a tam zistí, že užívateľovi nefungujú konkrétne programy preto, lebo nemá správne nainštalované parametre v prijímači. Všetky parametre naprogramuje, odstráni problém a opravu predvedie zákazníkovi. Ten žiari spokojnosťou dovtedy, kým mu nevystaví účet v hodnote 400 Sk vrátane dopravy. Milý zákazník jednoducho odmietne zaplatiť, hoci bol informovaný o cene dopredu. Podľa neho to bolo jednoduché a technik vlastne fyzicky nič neurobil! Takýchto a podobných prípadov existuje neúrekom.

Podstata problému je nielen na strane zákazníkov. Aj samotné firmy sa držia hesla hry na vlastnom piesočku. Mali by sa ale priučiť od skúsenejších. Stará Európa predsa len existuje v reálnom trhovom priestore dlhšie, a preto má omnoho prepracovanejší systém. Firmy síce pôsobia lokálne vo svojich teritóriách, zároveň si vytvárajú nadstavbu v podobe organizácií, ktoré im efektívne pomáhajú hlavne pri zvyšovaní spoločenskej prestíže. V tom je zahrnuté i presadzovanie záujmov voči nadnárodným subjektom, ako súčasť ovplyvňovania tvorby národnej a európskej legislatívy. Reč je o akýchsi stavovských združeniach, ktoré fungujú na jednoduchom princípe vzájomnej spolupráce a solidarity. Firmy na základe konkrétneho kľúča financujú rozpočet organizácie príspevkami. Tá navonok reprezentuje firmy pôsobiace v danom odbore, sleduje legislatívny a technický vývoj s cieľom informovať členov o všetkých zmenách a novinkách. Zástupcovia združenia jednajú a ovplyvňujú nadnárodné subjekty v rámci dohôd o poskytovaní služieb. Rovnako sú aktívni i voči orgánom štátnej správy, parlamentu, či regulátorom trhu. Výhoda takejto spolupráce je jednoznačná. Členom združenia sa nemôže stať firma, ktorá nespĺňa základné kvalitatívne kritériá. Užívateľ vie, že za zaplatenú službu dostane kvalitu.

Ing. Ján Luterán