Parabola.cz

O novej, prichádzajúcej televízii JOJ ste sa už mohli dočítať mnoho informácií. Dozvedeli ste sa dátum spustenia, pokrytie terestriálnym signálom a v neposlednom rade aj niekoľko a aktuálnych horúcich afér okolo televízie JOJ. Kto však stojí za projektom televízie? Kto je Vladimír Železný, osoba tak nenávidená, kritizovaná a napriek tomu všetkému aj populárna? Aj to, ako sa robí nová televízia sa dozviete v nasledujúcich riadkoch.

Začneme trochu atypicky. Atypicky z viacerých pohľadov. Najprv sa pozrieme v krátkosti na život pána Železného a jeho kariéru, až po stoličku generálneho riaditeľa českej najpopulárnejšej televíznej stanice NOVA. Dozvieme sa genézu vývoja stanice Nova, ale aj projektu JOJ. Na záver si porovnáme projekt Novy s projektom JOJ.

Vladimír Železný sa narodil v ruskej Samare, voľakedajší Kujbyšev. Ako trojročný sa dostal do Československa spolu s rodinou v roku 1948. Základná a stredná škola prešla rýchlo, nakoniec sa dostavila vysoká škola FSV UK. To sa už písal rok 1968, kedy bol redaktorom v Československej televízii a podieľal sa na ilegálnom (tzv. podzemnom) vysielaní. V roku 1969 sa oženil so svojou priateľkou a úspešne dokončil vysokoškolské štúdium. V 70-tych rokoch pôsobil ako redaktor, komentátor a dokonca aj režisér vo vtedajšej Československej televízií. Neskôr pracoval na scenároch pre vedecko-náučný magazín Téčko pod pseudonymom Vladimír Silný. V roku 1985 vyšla kniha o Halleyovej kométe, na ktorej mal spoluautorstvo. Ako Jakub Stein prispieval do samizdatových časopisov a podieľal sa aj na niekoľkých scenároch pre televíziu. V roku 1990 spolu so svojím spolupracovníkom Jiřím Grygarom vydal knihu Okná vesmíru dokorán a ešte v tom istom roku sa stal hovorcom Občianskeho fóra. V roku 1992 sa Železný zúčastnil aj konkurzu na obsadenie postu generálneho riaditeľa Českej televízie. Konkurz však vyhral jeho spolukandidát Ivo Máthé iba o jediný hlas. Po týchto udalostiach nasledovalo už dôležitejšie obdobie pre Vladimíra Železného. Dôležitejšie z hľadiska Novy, celkovej kariéry a popularity jeho mena. Dostávame sa k začiatkom projektu TV Nova v roku 1992. Pripomeňme si genézu vývoja tejto televízie, v ktorej Železný v úplných začiatkoch vôbec nefiguroval ako dôležitá postava. V roku 1992 sa uskutočnila privatizácia okruhu federálnej televízie F1. Veľkú časť frekvencií dostala už spočiatku nová televízia, ktorá mala svoje vysielanie obhájiť pred Radou pre vysielanie. Obhajca projektu spoločnosti CET21 (Central European Television of 21 Century), založenej sčasti Slovákmi Petrom Hunčíkom, Petrom Kršákom, Fedorom Gálom, Vlastimilom Venclíkom a Josefom Alanom sa stal práve Vladimír Železný. Obhajoba pred Radou uspela a spomedzi dvadsiatich žiadateľov o pridelenie licencie na vysielanie ju získala spoločnosť CET21. Licenciu získali 30. 1. 1993 na základe obhajoby novej pripravovanej televízie, ktorá sľubovala divákom pozitívne náučné a vzdelávacie relácie, ktorých témy mali byť Euroregióny, Slovensko, Európa, národnostné menšiny, dokumentárne filmy. Jednoducho, veľmi podobná televízia podľa vzoru verejnoprávnej inštitúcie. Skutočnosť bola už v prvých dňoch vysielania úplne iná. Držiteľom licencie na televízne vysielanie bola spoločnosť CET21. Servisná organizácia ČNTS zabezpečovala šírenie programu a CET21 prenajímala televízne štúdiá, strižne a techniku. Servisná organizácia ČNTS sa skladala z firiem CME - Central European Media Enterprises a bankovej inštitúcie - Českej sporiteľne. Prezident CME je Fred Klinkenhammer, osoba, ktorá neskôr bude v súdnom spore s Vladimírom Železným. Za krátku dobu po udelení licencie sa stal generálnym riaditeľom novej televízie Železný a na základe konkurzu na meno nového subjektu vybrali názov TV Nova. Nová televízia začala vysielať 4. 2. 1994 z budovy Meštianskej besedy na Vladislavovej ulici uprostred Prahy.

V roku 1995 vznikol klub Planeta Nova a 23. 10. 1995 vyšlo prvé číslo klubového časopisu Ano. Ku koncu roka 1995 Nova terestriálnym signálom pokryla 95% územia Českej republiky pomocou 28 televíznych vysielačov. 17. 5. 1996 podpísala TV Nova spolu s ostatnými českými televíziami zmluvu o elektronickom meraní sledovanosti jednotlivých televíznych staníc. Problematikou peoplemetrov sa budeme zaoberať na konci článku. 4. 2. 1997 Nova začala vysielať teletext. 19. 4. 1999 bol s okamžitou platnosťou odvolaný z funkcie jednateľa a generálneho riaditeľa. Fred Klinkhammer prehlásil, že Vladimír Železný prekročil svoje riaditeľské právomoci a nejednal v súlade so záujmami CME. 9. 6. 1999 je zlomový bod vo vývoji TV Nova. Vladimír Železný získal od Investičnej a Poštovej banky úver na rozbeh svojej vlastnej televízie, nezávislej od svojej servisnej organizácie ČNTS. Zástupcom sa tento krok nepáčil a pokladali ho za podraz zo strany generálneho riaditeľa. Týmto sa začína súdny spor, ktorý nemá konca a trvá do dnešných dní. Železný dĺži CME niekoľko miliónov dolárov, akoby to nestačilo, rozhodnutie arbitrážneho súdu v prospech Železného ešte viac skomplikovalo situáciu a problém sa vyhrotil až exekúciou majetku Vladimíra Železného. Je Vladimír Železný typickým príkladom kariéristu a arogantného podnikateľa, ktorý na pleciach svojich spolupracovníkov propaguje svoje názory a nerešpektuje zákony? Táto otázka dodnes zostáva nezodpovedaná a vďaka peniazom a mediálnym kauzám sa občas vynorí na povrch a po čase sa opäť stratí.

V roku 1999, po vybudovaní svojej kariéry na pleciach iných ľudí sa ich vzdáva a pracuje na projekte vlastnej televízie. Svoje názory, pripomienky ale aj ovplyvňovanie divákov ventiluje prostredníctvom svojej kontaktnej relácie Volejte řediteli, vysielanú každú sobotu presne napoludnie. Niekoľkokrát je odsudzovaný aj Radou pre vysielanie a svoju reláciu má dokonca aj zlikvidovať. Železný však nepočúva hlasy "konkurencie", a tak dodnes jeho populárny kontakt s divákmi udržiava pomocou tejto relácie.

20. 6. 2001 sa má dohodnúť s káblovými operátormi na Slovensku o vysielaní Novy nad rámec presahu signálu. V niektorých mestách, kde je zriadená káblová televízia spoločnosti UPC sa Nova distribuuje nad rámec signálu za ďalšie poplatky. Železnému je to tŕňom v oku, neprejde takmer ani rok a uvažuje už o vysielaní televízie pre Slovensko, ešte vtedy pod pracovným názvom "Slovenská Nova". Od pôvodného nákupu autorských práv filmov pre Slovenskú republiku upustil a svetlo sveta uzrela nová televízia. Sám Železný sa zmienil, že pre Slovensko už určitú dobu nakupoval autorské práva, nakoniec sa však všetko obrátilo o 180 stupňov, opäť v neprospech slovenského diváka. Teraz môžeme iba Jojkať nad vypnutím Novy z káblových sietí na Slovensku.



Železný, ako prvá osoba na slovenskom mediálnom trhu chce propagovať a rozvíjať myšlienku zavádzania peoplemetrov. Peoplemetry majú zabezpečovať neskreslený výsledný graf sledovanosti v určitej časovej dobe, na určitej vzorke televíznych divákov. Vzorka sledovanosti sa meria v 600 domácnostiach Českej republiky. Železný tento systém sledovanosti chce presadiť pomocou TV Joj aj na Slovensku. Peoplemetrov sa bojí najmä konkurenčná TV Markíza, nakoľko údaje budú presné a objektívne. Terajší reklamný koláč riadne ukúsne JOJka, pretože zisky komerčných televízií sú priamoúmerné sledovanosti jednotlivých relácií alebo programov skúmanej televízie. Na tomto systéme merania sledovanosti sa však musia dohodnúť aspoň dve televízie, aby mala svoj účel a predpokladané využitie.

Riaditeľom novej televízie sa stal pán Rybníček, ktorého zvolil sám Železný. Sám riaditeľ Novy, akoby pozabudol na tých, ktorí Novu vlastne založili, ktorí sa podieľali na vývoji a výrobe programov, ktorí boli rodičmi televízie. Sám si dnes vybudoval určité teritórium, ktoré je len s veľkou obtiažou pochopiteľné pre radového televízneho diváka. JOJ bude využívať už vopred vybudovanú sieť lokálnych televízií Global. Opäť na pleciach svojich predchodcov vyštartuje ďalšia slovenská komerčná televízia? Je tomu tak? Každý čitateľ si vie svoj vlastný obraz vytvoriť sám.

Jedno je však isté, Dr. Železný sa len tak ľahko nedá a svoje záujmy bude prezentovať aj na Slovensku pomocou nového nástroja, JOJKY.

Už ste zistili, ako sa robí nová Nova ála Železný?

Ladislav Spišiak
Převzané ze Solid Europe č.07/2002