Parabola.cz

V súvislosti s pokutou 10,5 miliardy českých korún, ktoré musia prostredníctvom štátu zaplatiť českí občania za údajné poškodenie zahraničného televízneho investora sa dejú aj zaujímavé veci. Primátor jedného mesta v rámci svojrázneho protestu vyzval občanov na bojkot najsledovanejšej televízie v Čechách. A aj keď český parlament nakoniec odvolal kompletnú licenčnú Radu, všetko zatiaľ vyzerá tak, že ani takýto precedens neprinesie zásadnú zmenu vo veci odhaľovania zákulisných praktík moci. Celá vec sa zrejme využije len na partikulárne politické ciele s následným zamietnutím pod koberec. Na odhalenie podstaty problému s razantným riešením čas v ČR nedozrel rovnako ako na Slovensku a je otázne, či sa tak niekedy vôbec stane. Televízne vysielanie je odzrkadlením stavu spoločnosti. Hodnotenie jeho vývoja je zložité, nakoľko o skutočnej histórii televízie hovoriť snáď ani nemôžeme. Šesťdesiate roky znamenali začiatok televíznej éry v štýle štátmi dirigovaných televízií. Rozšírenie vysielania na dva televízne programy s pridaním farebného rozmeru vyzeralo preto ako dobrý pokrok . Až nástup privátnej sféry do oblasti terestriálnej televízie v západnej civilizácii však naznačil cestu demokratického rastu a možnosti znásobovania počtu programov, hoci len na báze regionálneho charakteru.



Zmenu, a to zásadnú v oblasti televízneho vysielania priniesol až jej satelitný rozmer. Regionálny charakter televízie odrazu vystriedal kontinentálny záber. Ruka v ruke s týmto fenoménom sa navždy zrútil i umelý mýtus moci o nedostatku frekvencií pre vznik nových televízií. A pritom bola ešte stále reč iba o analógovom spôsobe televízneho vysielania v modifikovanej podobe. Záver 20. storočia však už so sebou priniesol doslova šok v podobe digitálnej satelitnej televízie. Tento fenomén na chvíľu znepokojil všetkých, čo dovtedy využívali televízne impérium ako nástroj moci v postkomunistických krajinách. Televízna mafia však okamžite prijala jednoduché riešenie problému vytváraním takých legislatívnych noriem, ktoré dodnes jednoducho podporujú ich televízie a bránia vzniku konkurenčných subjektov. Licenčné Rady boli iba predĺženou rukou vládnucich politických centrál, ktoré si v pozadí dohadzovali televízne kšefty. Takýto kruh sprofanovanej moci paradoxne funguje aj na prahu vstupu do klubu západných civilizácií v podobe EÚ. Model mocenského televízneho systému je založený na existencii tzv. verejnoprávnej, pritom ale klasickej štátnej televízii s nekontrolovateľným hospodárením. Nedobrovoľne ju financujú občania raz vo forme koncesionárskeho poplatku a druhýkrát v podobe výpalných vždy vtedy, keď parlament blahosklonne odsúhlasí plátanie jej narastajúcich dlžôb. Postkomunistický duálny televízny model demokratického rastu bol realizovaný doplnením o existenciu jedinej súkromnej televízie, ktorá v okamžiku a vlastne logicky ovládla televízny trh.

Prirodzený demokratický vývoj na televíznom poli sa vďaka takémuto monopolu zabetónoval a dnešná situácia v Čechách a na Slovensku je toho dokonalým príkladom. Politikom pre ich zotrvanie v opozičných, či koaličných blokoch práve takýto stav ideálne vyhovuje. Naozaj teda neexistuje v dohľadnej dobe žiadna šanca, ako tento spôsob televízneho vysielania v podobe nástroja moci aspoň čiastočne zmeniť v prospech verejnosti? Teoreticky tu šanca samozrejme existuje. Je založená predovšetkým na možnostiach daných technologickým vývojom digitálneho satelitného vysielania v kombinácii s novým právnym rámcom, ktorého súčasťou sa Česko a Slovensko po vstupe do EÚ stanú. Mocenská mafia nových členov EÚ by mala mať sťaženú pozíciu v zjednotenej Európe. Doteraz si predstavitelia moci a televízií mohli vymýšľať a robiť vo vzťahu k verejnosti, čo len chceli. Čoskoro by preto mali padnúť ďalšie ich mýty a bájky súvisiace predovšetkým s byrokratickou mašinériou vydávania licencií, či trikmi a neprehľadnou škálou novovznikajúcich ochranných zväzov. Slovensko a ani Česko nebudú okamžite po vstupe do EÚ rovnocenným partnerom vyspelejším krajinám. Tými sa stanú až vtedy, keď začnú podporovať vznik špecializovaných a odborných nízkorozpočtových televízií na úkor televízneho bulváru, ktorý tu zapustil hlboké korene.

Ing. Ján Luterán