Parabola.cz

Článok v súvislosti s pripravovaným zdražením kariet CzechLink a Slovak Link v Českej republike súvisí aj so Slovenskom. Má pritom viacero praktických rovín. Ceny kariet CzechLink a Slovak Link boli na Slovensku omnoho drahšie ako v Čechách. Logicky to vyplývalo zo skutočnosti v rozdielnej sadzbe DPH, ktorá sa pred zákazníkmi ťažko obhajovala. Mnoho slovenských zákazníkov totiž pomerne často cestuje do Čiech a radšej si kartu zakúpilo priamo tam. Tí Slováci, ktorí navyše v Čechách pracujú (a nie je ich málo), nepríjmu ani ďalší argument v podobe rozdielneho kurzu medzi oboma menami, ktorý v skutočnosti činí cca 30%! Týmto predslovom som tak trocha chcel naznačiť, že až teraz dôjde k akémusi vyrovnaniu cien satelitných kariet medzi Českom a Slovenskom. Keby som mohol ovplyvniť zaradenie satelitných kariet do príslušnej kategórie DPH, istotne by som im priradil nulu, a to z jednoduchého dôvodu. Pritom sa nejedná o žiadny populizmus.

V skutočnosti samotná karta je nepoužiteľná bez satelitného prijímača, dekodéra a vlastne kompletnej satelitnej súpravy, za ktorú už zákazník zaplatil nemalé DPH. Túto dilemu asi ťažko vyriešime. Jednoducho štát má radosť, že za draho predanú kartu získa navyše slušné DPH. To je iba prvá rovina problému. Druhou a omnoho vážnejšou je skutočnosť, že u kariet CzechLink a Slovak Link nie je jasné, kto a koľko zarobí na ich predaji. Na prvý pohľad to možno vyzerá absurdne, v reále je to ešte zamotanejšie. Programy verejnoprávnych televízií u CzechLinku v podobe ČT1 a ČT2 sú ťahúňom predaja, a hoci u Slovak Linku je to TV Markíza, dá sa predpokladať, že aj STV1 a STV2 má svoje čaro v podobe satelitnej kvality. Hovoríme o tom, že podstata oboch kariet je založená na programoch verejnej služby, pričom ale verejný aspekt je tu dosť potlačený, práve chýbajúcou transparentnosťou celého procesu. Reč je o tom, že chýba informácia o skutočných nákladoch a ziskoch jednotlivých subjektov podieľajúcich sa na predaji karty.

V tomto procese z hľadiska českého trhu je evidentne najviac potláčaný predajca karty na konci reťazca. Ten si od dodávateľa kariet nedokázal “vybojovať” dôstojné podmienky na predaj kariet v podobe vykrytia nákladov spojených s takouto činnosťou. V praxi to preto vyzerá tak, že existuje akási deklarovaná predajná cena karty, ktorú sa predajcovia snažia navýšiť, aby im predaj vôbec stál za to. Na Slovensku je situácia trochu lepšia aspoň v tom, že sa u kariet Slovak Link podarilo pre predajcov dosiahnuť akúsi obchodnú maržu, ktorá čiastočne kompenzuje náklady spojené s jej predajom. Predstava tých, ktorí karty monopolne dovážajú do Čiech i na Slovensko, bola odvodená z ich postavenia. Pokiaľ by dokázali vytvoriť mimoriadny záujem o službu poskytovanú prostredníctvom kariet, skutočne by nemuseli ich predajcom poskytovať mimoriadne vysoký rabat. Karty by sa stali iba prostriedkom, pomocou ktorého by sa vo veľkom predávali satelitné súpravy. Žiaľ, hra v súvislosti s predajom týchto kariet prebieha úplne iným spôsobom. Vyzerá to ako na hojdačke. Keď sa chcete dostať nahor, musíte jednu stranu posunúť smerom nadol.



V prípade kariet sa to realizuje tak, že čas od času sa jednoducho musí umelo vytvoriť situácia ich nedostatku. Ak si predstavíme skutočnú trhovú situáciu, tam by niečo také existovať nemohlo. Konkurencia by u výrobcu kariet veľmi rýchlo zistila, aká je ich skutočná cena a na trhu by sa snažila pôsobiť proti konkurentovi nižšou cenou a kvalitou svojej služby. Reálny stav by bol taký, že na jeho karte by figurovalo nielen STV1, STV2 a Markíza, ale i ďalšie služby, ktoré konkurencia z titulu monopolu zanedbala. V čom je skutočný problém ceny kariet a nimi poskytovaných služieb? Ak si zoberieme Slovensko a jeho prípad v súvislosti so Slovak Linkom, ľahko nájdeme podstatu problému. Schováva sa za tým, že prevádzkovateľ telekomunikačnej služby, ktorý svojím technickým zariadením zabezpečuje satelitné vysielanie, inkasuje financie za túto službu od vysielateľov a zároveň bez akejkoľvek kontroly ceny dováža karty. Tie potom predáva v sieti predajcov, ktorých sa snaží pritlačiť k čo najnižšiemu rabatu. Pokiaľ toto tajomstvo nebude odhalené a programová ponuka zostane chudobná ako doteraz, dovtedy nemožno očakávať žiadne zásadné zmeny.

Predajcovia budú síce karty aj naďalej predávať za daných podmienok, z ich strany nemožno však očakávať žiadne mimoriadne aktivity, ktoré by boli ochotní uskutočňovať v prípade rovnocenných obchodných a partnerských podmienok. Tretia rovina diskusie by sa preto mohla odvíjať v súvislosti s tým, aké sú možnosti vysielania českých a slovenských programov cez satelit v nekódovanej podobe. Odpoveď možno viacerých prekvapí. Možnosti sú omnoho väčšie ako boli doteraz, a to aj vďaka situácii, ktorá nastáva v súvislosti s nástupom nového regulačného rámca v rámci EÚ od 25. 7. 2003 v oblasti elektronických komunikácií. Mnohí síce zaregistrovali zásadnú zmenu spojenú s nekódovaným satelitným vysielaním programov BBC, nedokázali si ju však dať do súvisu s novou legislatívnou podstatou, bez ktorej by sa niečo tak zásadné ani v podmienkach vyspelého Západu uskutočniť nemohlo. Reč je nielen o tom, že nespokojnosť verejnosti v súvislosti so spôsobom vysielania verejnoprávnej BBC dosiahla stav, na ktorý jej vedenie muselo odpovedať pozitívnym spôsobom. Hovoríme o tom, že v rámci mnohých diskusií v európskom parlamente sa všeobecne konštatovalo, že plná liberalizácia v oblasti telekomunikačných služieb, zavedená od roku 1998, nesplnila všetky očakávania. Výsledkom niekoľkoročných príprav je v podstate úplne nová legislatíva. Tá v rámci elektronických komunikácií otvára ďalší priestor na rozširovanie konkurenčného prostredia odbúraním viacerých byrokratických nástrojov a zjednodušením podmienok k ich prístupu. O podrobnostiach uplatňovania novej direktívy v rámci EÚ, budeme písať v ďalšom článku. Jedno je isté a snáď pre nás to najdôležitejšie. Ako krajiny vstupujúce do Európskej únie, sme povinní túto direktívu prevziať a uplatňovať. A to je tá dobrá správa pre užívateľov CzechLinku a Slovak Linku!

Ing. Ján Luterán