Parabola.cz

Skúšobné vysielanie DVB-T v októbri v roku 2004 na Slovensku dosiahlo malé jubileum - 5 rokov. Pre nezainteresovaných môže byť takáto informácia prekvapením. Pre tých viac informovaných je to len potvrdením tak trocha nešťastnej udalosti.

V stručnosti si zopakujme fakty. Dňa 1.-24. 10. 1999 sa v Bratislave uskutočnilo prvé pokusné vysielanie digitálnych terestriálnych programov. Pre vysielanie sa vtedy využil 50. kanál a vysielalo sa z lokality vysielača Kamzík. Vysielač zapožičala firma Tesla a prijímače DVB-T firma Philips. Cieľom vtedajšieho skúšobného vysielania bolo získať prvé praktické skúsenosti s novým fenoménom v oblasti rádiokomunikačnej techniky.

Garantom akcie bol Výskumný ústav spojov v Banskej Bystrici, ktorý sa už v tej dobe aktívne podieľal na príprave frekvenčného plánu vysielania v systéme DVB-T na území celého Slovenska. Skúšobné vysielanie DVB-T bolo prezentované pre širokú verejnosť v rámci výstavy Intermedia 1999. Pracovníci O. Z. Rádiokomunikácie, pod vedením Ing. Madunického, na tejto výstave predstavili technologické zariadenia, spôsob merania kvality signálu a hlavne samotné programy, ktoré vzbudili záujem širokej verejnosti.

V balíku DVB-T sa vysielal skúšobne program STV1, TV Markíza, Infokanál a rozhlasové programy SRo 1 a Fun Rádio. Prezentovaná kvalita obrazu a zvuku sa u bežnej verejnosti stretla s mimoriadne pozitívnym ohlasom. Netrpezliví koncesionári sa dožadovali konkrétnych informácií o termínoch a možnostiach realizácie príjmu. K prípravam na zahájenie pravidelného vysielania bola potrebná finančná dotácia štátu, ktorú v danej dobe mohol odsúhlasiť parlament. Žiaľ, problém sa nakoniec neodvíjal od financií, ale od minimálneho záujmu samotných poslancov. Ing. Alakša, ktorý zabezpečoval prezentáciu vysielania DVB-T v priestoroch parlamentu pre poslancov uvedenú skutočnosť zhodnotil ako mimoriadne sklamanie.

Po ukončení skúšobného vysielania projekt DVB-T akoby zapadol prachom a ocitol sa v teoretickej rovine. Snaha pracovníkov O. Z. Rádiokomunikácie sa akoby minula účinkom. Jeden z jej technických gestorov Ing. Vodný vo svojom článku uverejnenom v SE 23/99 pritom konštatoval, že realizácia vysielania DVB-T v októbri 1999 priblížila širokej verejnosti nastupujúci trend v oblasti rozvoja televízneho vysielania.

Uviedol technické problémy klasického analógového vysielania v podobe: obmedzenej kvality príjmu (šum, odrazy a pod.), takmer obsadené frekvenčné pásmo (malý počet kanálov a vysielaných programov), sústavný nárast vzájomného rušenia (rast vyžiarených výkonov, interferencie...), zlé vlastnosti šírenia v regiónoch s hustou zástavbou, resp. v horskom prostredí (príjem odrazených signálov, viacnásobné obrysy - duchovia), veľmi obmedzené, skoro žiadne možnosti mobilného príjmu, častokrát viacnásobný prevod analógového signálu na digitálny a naopak (existujúca digitálna štúdiová technika a digitálna doprava modulácie).

Výhody pre užívateľov definoval nasledovne:

- zvýšená kvalita obrazu a zvuku (obraz nie degradovaný odrazmi, šumom a inými skresleniami),
- možnosť poskytovania dodatkových služieb (prenos dát, internet...),
- bezpečnosť dátových prenosov,
- príjem bez smerovej antény v oblasti pokrytia,
- mobilný príjem (až do rýchlosti 300 km za hodinu).
Výhody pre prevádzkovateľov definoval nasledovne:
- úspora frekvenčného spektra,
- zníženie nákladov na prevádzku,
- možnosť budovania jednofrekvenčných sietí (SFN),
- menší výkon vysielačov,
- vzhľadom na programovú kapacitu systému je väčšia možnosť vysielania lokálnych a regionálnych programov.

Vo svojom závere Ing. Vodný konštatoval, že vývoj neustále posúva dopredu kvalitu poskytovaných služieb. Prechod z analógovej na digitálnu televíziu prináša veľa výhod nielen pre koncových užívateľov, ale aj pre prevádzkovateľov televízneho vysielania. Zavedenie vysielania digitálnej televízie si vyžaduje veľké finančné náklady a je zrejmé, že proces digitalizácie nebude nárazový, ale bude to proces postupný a dlhodobý. Analógová a digitálna televízia budú iste určitú dobu existovať paralelne. Budúcnosť televízie je však určite digitálna.

S takýmto konštatovaním je možné len súhlasiť a skutočnosti roku 2004 tomu zodpovedajú. Po 5 rokoch od prvého skúšobného vysielania DVB-T sa na Slovensku začala nová etapa ďalšieho skúšobného vysielania. Symbolicky, tak ako pri vysielaní MMDS aj DVB-T odštartovalo, dúfajme, už svoju definitívnu podobu pokusov v Košiciach 28. októbra 2004.

Prvý digitálny terestriálny vysielač realizovala firma Telecom Corp. s vyžiareným výkonom 20 kW z lokality Červený breh pod Bankovom na kanáli č. 44 H. Stav pokusného vysielania má trvať do 30. 6. 2006. Uvedená doba sa má využiť na vyhodnocovanie použitej technológie vysielania a na testovanie prevádzky u samotných užívateľov. Druhý a tretí multiplex začal svoje vysielanie v lokalite Zvolen a Banská Bystrica v decembri 2004.

Počas krátkej doby vysielania DVB-T na Slovensku sa už nazbierali prvé praktické poznatky priamo z terénu u konkrétnych užívateľov, ktorí si zakúpili set-top-boxy na príjem signálu. Prvým základným poznatkom, ktorý potvrdil životaschopnosť konkurenčného trhu je skutočnosť, že užívatelia si môžu okamžite vyberať z ponuky viacerých typov prijímačov DVB-T. Výhoda bohatej ponuky sa okamžite prejavila vo výhodných maloobchodných cenách. Najlacnejší model sa predáva za cenu 3990 Sk. Výraznejšiemu nárastu užívateľov bránia v lokalitách, kde je k dispozícii signál DVB-T, dva faktory.



Tým prvým je nízka informovanosť obyvateľstva o tom, že takéto vysielanie vôbec existuje. Tým druhým a následným je skutočnosť, že pokiaľ sa koncesionár takúto informáciu dozvie, pod vplyvom informácií môže byť od príjmu odradený vďaka pojmu “pokusný”. Priame skúsenosti so zákazníkmi hovoria o tom, že predajca set-top-boxov, ak si chce zachovať profesionálny kredit by mal zákazníka informovať o skutočnosti, že v dobe pokusného vysielania sa môže meniť nielen jeho obsah, ale môže dochádzať i k nepríjemným javom prerušenia vysielania. Keďže v tejto oblasti existuje veľa neznámych, nečudo, že tomu potom zodpovedá aj obsah samotného vysielania DVB-T. Ako príklad stačí spomenúť vysielanie v Košiciach.

V tejto lokalite nie je totiž obsadený jeden z možných vysielaných televíznych programov, navyše rozhlasové programy chýbajú úplne. Je to veľká škoda, pretože diváci si priamo žiadali, aby sa tu objavil ďalší slovenský program TA3, ktorý aktuálne vysiela spravodajstvo a je vynikajúcim doplnkom vysielaných programov STV1, STV2, TV Markíza a TV Joj.

Technický riaditeľ TA3 vysvetlil, že práve nejasná definícia pokusného vysielania je jedným z vážnych dôvodov, pre ktoré sa nechcú vystavovať zbytočným rizikám. Množstvo otázok súvisiacich s touto témou ma inšpirovalo k tomu, aby som dňa 7. 12. 2004 oslovil Radu pre vysielanie a retransmisiu (RVR) s otázkou o poskytnutie údajov, za akých licenčných podmienok RVR uvedené vysielanie schválila. Napriek mojej žiadosti o promptnú reakciu k dnešnému dňu, t. j. 21. 1. 2005 sme do redakcie žiadnu odpoveď neobdržali.

Aby som bol úplne presný, raz sa mi telefonicky ozval pracovník RVR, ktorý naznačoval, že má uvedený mail na starosti. Evidentne si s ním nevedel poradiť, o danej téme príliš mnoho nevedel, sľúbil, že termíny vyplývajúce zo Zákona o slobodnom prístupe k informáciám dodržia. Nedodržali, ale nevadí, svedčí to o tom, prečo je situácia v elektronických médiách taká, aká je.

Ing. Ján Luterán
šéfredaktor Solid Europe